Každý z nás ľudí nežije v skutočnom svete ale vo svojom vnútornom svete. Podľa mňa nikto nežije skutočnosťou (pretože vo svojom vedomí nikto nie je schopný pojať všetko čo versmír obsahuje) ale zmesou vonkajších podnetov, obrazov, dejov, ktoré čiastočne odrážajú skutočnosť a to len z určitého uhla pohľadu ďalej premiešaných vlastnými predstavami o skutočnosti (napríklad predstavami, ktoré som si vytýčil ako ciele).
Stotožnujem sa s tým čo niekto povedal: Nie je jeden svet a v ňom 7 miliárd ľudí ale je 7 miliárd svetov.
Mať svoj vnútorný svet nevylučuje to, že vnímam vonkajší svet bez zbytočných predpojatosti. Vnímam svet druhých a nechávam sa obohacovať ak chcem a len toľko koľko práve chcem.
Prečo by som sa nemal nechávať obohacovať stále viac a viac, úplne neobmedzene?
Pretože, keď jem potravu tiež by som mal zjesť len toľko koľko dokážem stráviť. Môžem prijímať aj viac ale aj tak to nedokážem stráviť. Rovnako ako pri potrave mal by som si vyberať čo prijímam aj zo sveta čo sa deje okolo mňa. Prijímam to čo pociťujem ako správne a neprijímam to čo pociťujem, že nie je pre mňa práve teraz.
Svoj vnútorný svet je to čo máme vo svojom vedomí. Nie je to ani len obraz celého sveta z nášho uhla pohľadu, je to len jeho časť, ktorú sme sa rozhodli zvedomiť si. Pokiaľ budeme mať na pamäti, že to čo si uvedomujeme je len časť skutočnosti, môžeme pripúšťať, že je ešte ďalšia skutočnosť. To, že je ďalšia skutočnosť nám umožní neuviaznuť vo vlastných predstavách o svete. Potom keď si to naozaj uvedomím môže začať proces tvorby vlastného života bez zbytočných predpojatostí..(niekedy napíšem viac)