Vytvor výtvor - vytvor seba - Typický scenár. (Homogenizácia)

Typický scenár. (Homogenizácia).

Ľudia sa narodia a do určitého veku väčšinou tak do troch rokov sú bezpodmienečne šťastný.
Bezpodmienečne ak za podmienku ku šťastiu nebudeme považovať že potrebujeme:

• niečo do seba (jedlo)
• niečo na seba (oblečenie - teplo)
• niečo nad sebou (strechu nad hlavou)

nič viac.
     Ľudia sa pomaly učia od ostatných ako majú žiť. Pokiaľ sú plne integrovaný v spoločnosti postupne sa im darí prestať byť bezpodmienečne šťastný, živosť je úspešne nahradená uniformitou. Tento proces Toltékovia veľmi presne nazvali zdomácnenie (ak ste dávali v škole pozor tak sa to volá aj domestifikácia). Akurát že v škole ste to učili v súvislosti zo zvieratami. Ľudia sú viac ako zvieratá. Ak je táto veta pravdivá tak potom človek v sebe zahrnuje zviera. To čo platí pre zviera potom platí aj pre človeka. Zdomácnený človek už nie je divoký. Divoká hus lieta, zdomácnená hus sa drží pri zemi.
     Paradoxné je že ľudia sa učia v škole zdomácnievať (napríklad až pokiaľ nezmaturujú) a potom im povedia: "teraz ste pripravený na život, pretože ste zložili skúšku z dospelosti". V skutočnosti sú pripravený na svoj samostatný život len v tom prípade ak zdomácnenie nebolo úplne úspešné. Pokiaľ v človeku ostali prejavy živosti potom je šanca, že bude žiť (aspoň čiastočne) život pre aký sa narodil a pre aký ho boh (matka príroda) stvorila.
     Spoločnosť vytvára šablóny (vzory, štandardy, normy) správania, ktoré prehlasuje za vhodné. To je pravda. Pravda je však aj to, že pre koho je tá šablóna (vzor, štandard, norma) vhodná. Určite nie je najvhodnejšia pre nikoho zo zúčastnených. Inými slovami pre každého je iná norma najvhodnejšia. Tá šablóna, ktorá sa práve používa vychádza zo skúsenosti z minulosti. Ináč povedané vychádza z toho čo už ľudia zažili. Pravda je zároveň aj to čo už bolo sa nezopakuje (Dva krát nevstúpiš do tej istej rieky). Potom žiadna norma nevyhovuje tomu čo bude pretože principiálne je tvorená z toho čo bolo a v takej podobe ako bolo už nikdy nebude.
     Ak súhlasíte zo všetkým čo bolo doteraz vyslovené, potom je prekvapujúce že systém funguje. On naozaj funguje s vysokou účinnosťou. Len jeho produktom nie sú samostatne mysliace bytosti schopné tvoriť si svoj vlastný život ale nesamostatné obete vlastného bytia.
     Nazvime si človeka ktorý je úspešným produktom systém Divák. Človek Divák je zúčastnený na svojom života ale len ako divák nie ako spolutvorca. Pre istotu ešte inými slovami. Človek Divák je tiež spolutvorca svojho života ale jeho spolutvorba spočíva v tom že netvorí podľa svojich predstáv ale podľa predstáv ktoré prevzal v procese zdomácnenia všetko čo vytvára je podľa šablóny (vzoru, štandardu, normy) ktorá nie je jeho je prevzatá. Pretože jeho spolutvorba nie je jeho ale scudzená prevzatá je pomenovanie Divák viac než priliehavé. Súčasný spoločenský systém vytvára divákov vlastného života. Ak sa vyskytne nedokonalá domestifikácia, tak sa vyskytne čiastočne zdomácnený a čiastočne Tvorca vlastného života.
     Tvorcovia sa od Divákov líšia hlavne tým že nemajú spoločný názor ale vlastný názor. Názor sa týka úplne všetkých oblastí existencie života. Tvorca si uvedomuje že je tvorca. Divák nie je spokojný zo svojim životom, pretože hlboko vo vnútri je jeho neprejavovaná divokosť, jeho životný zámer, jeho zmysel existencie. Divák sa občas prejaví (vybehne z klietky zachová sa ako divá zver) ale potom sa poobzerá čo na to ostatní a znovu sa vráti do polohy Diváka (vráti sa do klietky) s ktorou sa uspokojil.
     Nikto sa ako Divák nenarodí. Všetci sa rodíme ako tvorcovia všetci sa rodíme dokonalý. Všetci máme v sebe potenciál tvorcu. Všetci sme stopercentne pripravený na svoj život. Buď veríme že sme stvorený bohom a ten nepodarky nevytvára, alebo veríme že nás stvorila matka príroda ale tá je tiež dokonalý tvorca. Preto každý človek v prvotnom stave je dokonalý a na nedokonalosť sa len hrá a predstiera najmä preto že si to vôbec neuvedomuje. Počas prvých rokov svojho života opakujeme správanie ľudí vo svojom okolí. Toto napodobňovanie ľudí z nášho okolia sa nám postupne stane zvykom. Človek vie spievať bezchybne ale keď dostatočne dlho je v spoločnosti tých čo spievajú falošne tak môže podľahnúť a tiež začať spievať falošne aby splynul s okolím aby netrčal z davu. Za súdržnosť s ostatnými bude poctený členstvom v klube falošne spievajúcich. Ak sa niekto neskôr rozhodne spievať dokonale bude z kluby vyhnaný. Ak nechce byť z klubu vyhnaný tak môže spievať trochu menej falošne. Dokonalosť je vždy potrestaná vyčlenením. Má to svoju logiku. Nemôžete predsa byť členom klubu falošne spievajúcich a zároveň spievať dokonale. Je vecou rozhodnutia každého človeka či bude v klube alebo nie. Ak Vám to pripomína niečo z Vášho života je čas si to priznať. Mne to pripomenulo. Priznanie môže byť bolestivé. Podľa mňa je zotrvanie bolestnejšie.
Svojej dcére som nedávno povedal. Keď ti niekto pichá ihlou na kožu na to isté miesto po nejakom čase ti pokožka zhrubne. Toto  je ochrana tela aby telo ďalej necítilo bolesť. Podobne to funguje ale aj v iných prípadoch čo sa týka vašich pocitou. Táto zhrubnutá koža má ale ešte jeden dôsledok. Ak Vás potom niekto pohladká tiež to necítite. Uvedomte si aj toto.

homogenizácia = postup, ktorým sa z nerovnorodej látky (zmesi) dosiahne dokonalým premiešaním jednotná a rovnorodá látka (zmes)

aj vy ste si všimli, že z určitého uhla pohľadu, ako nápadne sa to podobá na našu populáciu ?