Človek a jeho hodnota

Človek si obyčajne neuvedomuje svoju hodnotu. Prečo tomu tak je?

Človek tým čím prekypuje to býva často jeho hodnota. Pokiaľ niečím prekypujem mám toho dostatok alebo dokonca nadbytok, tak to pre mňa nemá takú hodnotu ako to čo nemám. To čo je pre človeka samozrejmé to má tendenciu spájať s tým, že to automaticky nemá ani hodnotu, lebo často krát  vynakladá malé alebo dokonca žiadne úsilie na to aby to mal. Takže veľa ľudí si namýšľa: Som úprimný (dobrosrdečný, láskavý, prajný, cieľavedomí, húževnatý, pozorný, ústretový, všímavý, iniciatívny, pracovitý, ... doplňte si každý niekoľko svojich vlastností) ale to je vlastne samozrejmé skoro každý je úprimný (dobrosrdečný, láskavý, prajný, cieľavedomí, húževnatý, pozorný, ústretový, všímavý, iniciatívny, pracovitý, ...). Čím človek žije „úprimnosť“ to aj vidí a čím nežije „neúprimnosť“ to nevidí. (Každý žije svojím vlastným svetom). Preto sme tak často pomýlený, že ak niečo mám je to samozrejmosť a tým pádom to nemá hodnotu. A to čo mám nemá hodnotu a pokračujem ďalej v namýšľaní si, že ani ja nemám hodnotu, veď mám len to čo má každý. V tejto pomýlenosti sa veľmi často nachádza veľmi veľa ľudí, aj ja sa v nej nachádzam a to častejšie než by som chcel. Svoju hodnotu si najčastejšie uvedomím až pri komunikácií s okolitým svetom. Ak pozorne počúvam, čo si ľudia na mne vážia, čo na mne obdivujú dozviem sa čo je moja hodnota, ktorú nevidím, ktorú si nevážim.

Ak Vám nikto nehovorí čo si na Vás Váži je to len preto, že ste nespýtali. Na jednom seminári sme hrali veľmi cennú hru. Táto hra začína tým, že v skupine si každý zoberie kus papiera a na samí koniec papiera napíše svoje meno.  Potom posunie v  kruhu tento papier ďalšiemu. Ten čo má v ruke papier napíše na papier na začiatok papiera to čo si na tomto človeku najviac Váži alebo obdivuje alebo cení. A potom zahne papier tak aby ďalšieho neovplyvňoval a ten nevidel čo písali ľudia pred ním. Keď sa prejde papier celé kolo ten čo je na ňom jeho meno papier dostane. Odporúčam túto každej skupine aj tej kde sa poznáte len krátku dobu niekoľko hodín. Budete veľmi príjemne prekvapený ako veľa vecí si na Vás ľudia všimnú a uvedomujú a čím všetkým disponujete a čo dávate tomuto svetu bez toho aby ste si to čo i len uvedomovali.

Ak nemáte možnosť hrať túto hru mám pre Vás iné riešenie.  Nie je to hra je to dôsledok zákona zrkadlenia. Tie vlastnosti, ktoré obdivujete na iných ľuďoch sami nimi disponujete. Len opakujem to čom už uviedol. Čím človek žije „úprimnosť“ to aj vidí a čím nežije „neúprimnosť“ to nevidí. Ak si ceníte na niekom niečo tak to ma pre Vás hodnotu a sami ju máte ale dostatočne si ju neuvedomujete. Preto ju vidíte na iných aby ste si mohli uvedomiť v sebe samom.

Pre Vesmír platia univerzálne zákony. Znovu zopakujem a úmyselne v dvoch uhloch pohľadu.
Čím človek žije „úprimnosť“ to aj vidí a čím nežije „neúprimnosť“ to nevidí.
Čím človek žije „neúprimnosť“ to aj vidí a čím nežije „úprimnosť“ to nevidí.

Ak sa budete zaoberať tým čo nemáte, nakoniec to nájdete.
Ak sa budete zaoberať tým čo     máte, nakoniec to nájdete.

A teraz sa rozhodnite ako slobodný ľudia! Čím sa chcete zaoberať?

Čo je to, čím ste prišli toto ľudstvo obdarovať?

V čom je Vaša jedinečnosť?