Byť to, byť tým, čo milujem.
Som, kto som. Som, čo som a to, čo som, milujem. Uvedomujem si seba, svoje vlastnosti, svoj vzhľad, svoje skutky, všetky prejavy svojho bytia. Milujem všetky prejavy svojho bytia také, aké sú. Som sám so sebou v súlade.
Vysvetľoval som pred nedávnom svojej dcére, že každý človek (čiže aj ona) je dokonalý. Myslím, že ma pochopila, pretože v škole na etike sa snažila svoj názor obhájiť. Čo sa týka dokonalosti fyzického tela, inteligencie fyzického tela všetkých, schopnosti vedieť, čo v akej situácií robiť, ako reagovať na vonkajšie podnety, vrátane tých, ktoré si ani neuvedomujeme, toto bolo ešte akceptované. Ale to, že každý človek je dokonalý aj psychicky a mentálne, s tým sa už okolie nedokázalo stotožniť. Skrátka veríme tomu, že sme nedokonalý. Skoro nikto si však neuvedomuje, že už len táto viera vo vlastnú nedokonalosť stačí na to, aby sme zvyšok života naplňovali túto vieru.
Pokiaľ veríme vo vlastnú dokonalosť, naplňujeme ju.
Pokiaľ veríme vo vlastnú nedokonalosť, naplňujeme ju.
Cestou do mesta som dcére v aute povedal: "Si veľmi pekná. Pokiaľ si uvedomuješ, že si pekná, tvoje telo pociťuje radosť a ešte viac opeknie. (Nezmenší sa ti nos ani nič podobné). Keď sa telo zo seba teší, je menej pravdepodobné, že bude choré. Pokiaľ sa nemáš rada, je to podobné, ako keby si mala neustále ruky zovreté v päsť – bola v neustálom kŕči. Vtedy je telo v neprirodzenom stave a ľahšie ochorie."
Dcéra mi odpovedala: "Ja viem, mne to nemusíš hovoriť, ale moje kamarátky by to potrebovali počuť."
Asi takto sme rozhovor skončili a šli kupovať plavky.
Ešte ma napadla jedna vec. Už som to viac krát vyslovil v rozhovore s niekým a patrí to aj sem. Ja si uvedomujem u všetkých svojich detí, že sú dokonalejšie než ja a mám z toho radosť.